IZABELA BULKOVÁ, TRENČIANSKA VÝTVARNÍČKA
1. Aké sú vaše životné priority?
- V živote považujem za najväčšie priority lásku, porozumenie, komunikatívnosť s ľuďmi, vcítiť sa do pocitov druhých ľudí a mať okolo seba neustály kľud.
2. V čom vás uspokojuje vaša práca?
- Vo všetkom. Keď mi je v živote najťažšie, alebo ma niekto či niekto rozčúli, tak vojdem do triedy a vyobjímam všetky moje deťúrence, ktorým sa venujem na Základnej umeleckej škole v Trenčíne. V tom momente do mňa vstúpi obrovská energia, zabúdam na všetky problémy sveta a ukľudním sa tak, že ma nedokáže vyviesť z miery ani ďalších desať ľudí a zabúdam na všetky starosti tohto sveta. Uspokojuje ma aj to, že všetky moje skúsenosti, ktoré sú vo mne, môžem odovzdávať deťom, svojim nasledovníkom. Keď vidím výtvarné práce svojich bývalých žiakov, mávam pocit uspokojenia, že nežijem nadarmo.
3. Vnímate úspech ako dôležitú súčasť života?
- Nádherný pocit prežívam pri otvorení výstavy mojich obrazov, ktoré ľudí dokážu osloviť. Vtedy prežívam pocit zadosťučinenia. Keď človek v nejakej oblasti niečo dosiahne, tak je na seba pyšný a považuje za úspech to, že to niekam dotiahol.
4. Ako a kde najradšej trávite čas?
- Na chalupe v Novej Bošáci, kde často „krtkujem“ v zemi. Pri fyzickej práci mám možnosť rozmýšľať o tvorivosti. Ďalej v ateliéri, ktorý je pre mňa relax i terapia zároveň a občas aj vo fitnesscentre. Jednoducho nájsť v sebe vnútorný kľud, ktorý nájdem hlavne pri meditácií.
5. Na čo najradšej míňate peniaze?
- Na farby na maľovanie a na rámy pre obrazy. Aj vtedy, keď môžem niekomu urobiť radosť kúpou nejakej maličkosti alebo vecí, ktoré potrebuje moje dieťa.
6. Čo vás dokáže vyviesť z miery?
- Hlúposť a netolerancia iných ľudí a ich nepríčetnosť.
7. Z čoho máte v živote najväčší strach?
- Občas človeka pochytí akoby neistota z tejto doby, zmocnia sa ma obavy, aká bude vyzerať budúcnosť. Ja už som svoj život prežila, už pôjdem do dôchodku, ja už nejako prežijem, skôr mám obavy o svoje deti, ako sa v tejto spoločnosti dokážu žiť. Pôsobí na mňa neistota, mladá generácia odchádza za prácou do zahraničia, ako to tu vlastne bude vyzerať?
8. Máte strach zo smrti? Veríte v posmrtný život?
- Nie. S otázkami o živote a smrti som sa už vysporiadala veľmi dávno. Mnohé techniky, ktorým sa venujem mi dali odpoveď na to, že sa nie je čoho báť a že smrť je len prechod na druhú stranu, do inej, duchovnej formy existencie. Verím v reinkarnáciu, čo znamená prevteľovanie, aj mnohé moje obrazy boli namaľované v tomto duchu. Z môjho života odišlo už veľmi veľa ľudí a z tejto oblasti mám, pre mnohých neuveriteľné skúsenosti, o ktorých sa ťažko hovorí.
7. Aký je vás nesplnený životný sen?
- Svoje životné sny sa snažím plniť priebežne. Trebárs aj taký, že ráno vstanem, venujem sa špeciálnemu cviku s názvom Piati Tibeťania, idem do fitnesscentra a teším sa na svoje detičky zo ZUŠ-ky, ktorým sa deň čo deň venujem a mám z nich radosť. Nejaký nesplnený životný sen nemám.
8. Čo by ste nikdy nikomu neodpustili?
- Ak by mi niekto zapríčinil smrť môjho blízkeho človeka, hneď by som mu to nedokázala odpustiť, ale po čase asi áno. Nezabúdam, ale dokážem odpúšťať čokoľvek. Ak človek neodpustí, po čase sa mu to totiž vráti
9. Vaše najväčšie životné sklamanie?
- Keď som si myslela, že ľudí, priateľov z môjho okolia dokonale poznám, no keď som bola v ťažkej životnej situácií, zrazu akoby sa z nich stali iní ľudia, ktorí dokážu podložiť ešte aj „polená pod nohy“. Podraz zo strany priateľov, to je snáď najväčšie sklamanie.
10. Spomínate si na najšťastnejšiu chvíľu v živote?
- Tou bolo pre mňa narodenie môjho najmladšieho syna Martinka po tragickej udalosti v mojej rodine. Medzi najšťastnejšie chvíle môžem zaradiť aj vernisáž mojej výstavy na trenčianskom hrade, pri príležitosti mojich päťdesiatich rokov života. Stretla som sa s Veľmi dobrými priateľmi, ktorí so mnou vyrastali. Vtedy som mala pocit, že naozaj stojí za to žiť.
Rastislav Samák
Foto autor