, ako krajské mesto, stalo najdôležitejšou osídlenou a výrobnou štruktúrou a jeho význam a postavenie ako administratívno-správneho centra v rámci administratívno-správneho členenia územia Slovenskej republiky stúpa. Význam mu dodáva, že je vnímaný ako centrum stredného Považia, no najmä to, že leží na priesečníku dôležitých dopravných koridorov z juhu na sever a zo západu na východ.
Pre ďalší rozvoj Trenčína, vychádzajúc z koncepcie jeho územného rozvoja sa musí počítať nielen s pribúdaním, či ubúdaním obyvateľstva v centre a v mestských častiach, z počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva a zabezpečenia pracovných príležitostí, ale s prihliadnutím na pribúdajúci, či ubúdajúci bytový fond treba rátať aj s novou bytovou výstavbou a jej rozmiestnením s perspektívou až do roku 2015.
V súčasnosti vari najaktuálnejšie je hľadanie plôch pre bytovú výstavbu, s prioritou pre individuálnu bytovú výstavbu a to predovšetkým preto, že takéto plochy sú v intraviláne mesta vyčerpané. Aj na plochy s ešte nerozostavanými domami sú už vydané stavebné povolenia, prípadne je už na ne vypracovaná predprojektová a projektová dokumentácia. Tlak verejnosti je stále väčší a posledné rezervy už túto situáciu nemôžu nijakým spôsobom vyriešiť.
Aj preto sa mnohí v posledných rokoch orientujú na výstavbu v okolitých obciach. Lákavé sú nielen nové a dostatočne veľké plochy na výstavbu, no predovšetkým ich nižšie finančné ohodnotenie.
Takáto situácia však negatívne postihne demografiu mesta, pretože namiesto predpokladaného pribúdania obyvateľstva ubúda a naopak, do obcí sa sťahuje.
Na poslednom rokovaní trenčianskeho mestského zastupiteľstva si poslanci rozobrali celkový stav, jednoznačne podložený štatistikami a odsúhlasili urýchlené riešenie situácie, čo je možné jedine posunutím hraníc zastavaného územia mesta, prípadne jeho intravilánu.
Oľga Kajabová