e slovenskú spoločnosť určite najdôležitejšie, žiaľ, v súčasnosti aj veľmi málo financované zo strany štátu. Mnohé nemocnice zápasia s existenčnými otázkami a pri prijatí nutných, nemilých opatrení na všetko napokon dopláca kto iný, ako pacient. Ani Poliklinika v Starej Turej nemá na „ružiach ustlané“. Viac informácií nám o situácií v tomto zdravotníckom zariadení podal konateľ spoločnosti Poliklinika Stará Turá, s.r.o. Ing. Dean Paška. Vracia sa do roku 1996, kedy prebehla privatizácia – odštátnenie niektorých ambulancií. „Pár z nich sa osamostanilo a ostatné prešli pod správu mesta Stará Turá, ktoré získalo budovu a jej vnútorné zariadenie do vlastníctva prevodom od fondu národného majetku. Došlo k vzniku s.r.o., kde sa spoločníkmi stali Mesto, Chirana – Prema a.s. Stará Turá, Perspektíva a.s. Bratislava (materská firma zdravotnej poisťovne) a Združenie lekárov a zdravotníckych pracovníkov. Novovzniknutá spoločnosť sa tak starala o chod Polikliniky, mesto vytvorilo na jej činnosť prijateľné podmienky – poskytlo za symbolickú cenu do prenájmu budovu a zariadenie. Poliklinika všetku svoju činnosť financovala z vlastných zdrojov, tržieb, pričom časť financií sa minula na opravu a údržbu.
Prečo nastali problémy?
Pokiaľ by sa dodržal pôvodný zámer a zakladajúci spoločníci sa podieľali na prevádzke Polikliniky, naša situácia mohla byť podstatne lepšia,“ tvrdí D. Paška. Zo spoločnosti však vystúpila Perspektíva, Chirana – Prema vstúpila do konkurzu, spoločníkmi tak zostali len Mesto a Združenie lekárov a zdravotníckych pracovníkov (mesto má 70-percentný a združenie 30-percentný podiel v spoločnosti). „Prvé dva roky sme dosiahli vyrovnaný hospodársky výsledok, neskôr sa situácia premietla do straty, ktorá sa neustále zvyšovala,“ vykresľuje situáciu konateľ spoločnosti. „Aj napriek tomu sme doteraz boli schopní udržať chod zariadenia z vlastných zdrojov. V tomto roku sme však museli požiadať o pomoc Mesto. Ak by sme tak neurobili, museli by sme prijať radikálne opatrenia, ktoré by pocítili aj samotní pacienti. Na zasadnutí mestského zastupiteľstva sa preto prijal návrh na osamostatnenie jednotlivých ambulancií.“ Od 1.septembra sa osamostatnila interná ambulancia a dve ambulancie praktických lekárov. V blízkej budúcnosti dôjde pravdepodobne k osamostatneniu aj neurologickej ambulancie, ortopédie, chirurgie a očnej ambulancie. V súlade so zámerom mesta zachovať rozsah poskytovaných zdravotných služieb bude spoločnosť Poliklinika Stará Turá, s.r.o zastrešovať zostávajúce činnosti kým nedôjde k ich osamostatneniu.“
V súčasnosti Poliklinika v Starej Turej funguje v úspornom režime, ktorý sa nachádza na hranici únosnosti. „Radikálne sme znížili výdavky všetkého druhu, a prežili sme len vďaka tomu, že sme nerešpektovali štátne tabuľky o zvyšovaní miezd v zdravotníctve. To má za následok, že mzdy zamestnancov staroturianskej polikliniky sú oveľa nižšie v porovnaní so štátnymi zariadeniami. – zdravotné sestry majú počas pracovných dní 39 korún hrubého na hodinu, cez sviatky 44 korún, lekár zarobí 53 korún za hodinu cez pracovný deň a za prácu vo sviatok mu prináleží 58 korún na hodinu.
„Mesto nám pred rokom poskytlo finančnú pôžičku vo výške jeden milión korún, ktorú sme mali ako pohľadávku u Perspektívy. Peniaze nám však stále nechodia a tak sme vrátenie dlhu vyriešili odpredaním časti nášho majetku mestu. To nám naďalej pomáha pri oprave a údržbe budovy. Nemá však zatiaľ možnosť prispievať na prevádzkové náklady, čím je naša činnosť obmedzená.“
Rastislav Samák
Snímky autor