že pre toto sa oplatí žiť. Iste takým sa stane v živote pána profesora Štefana Pozdišovského 19. september 2002, deň, kedy ho navštívila delegácia z rodnej obce Močenok.
Starosta obce Močenok, Ing. Jozef Šuvada, ktorý spolu so svojimi spolupracovníkmi prišli na stretnutie, aby nielen spoznali svojho rodáka, ale i obrazovo zdokumentovali jeho životnú a pracovnú púť počas jeho 63-ročného pobytu v Trenčíne. Prostredníctvom obecnej televízie plánujú predstaviť historika, pedagóga, múzejníka, archeológa, vlastivedného a osvetového pracovníka pána Pozdišovského, ale predovšetkým vzácneho, vzdelaného a skromného človeka jeho spolurodákom.
Prvou zástavkou bola „mestská radnica“. Primátor mesta Ing. Jozef Žiška, priateľ a obdivovateľ pána profesora, v príhovore neopomenul vyzdvihnúť jeho osobnosť, zdôrazniť jeho podiel na spoznávaní a propagovaní histórie mesta.
Duchovný rozmer stretnutiu vtlačila návšteva kaplnky svätej Anny. Páter Damián, správca kaplnky, uvítal návštevu a na záver prítomným udelil požehnanie. Výber tohto miesto nebol náhodný. Pán profesor sa vo viacerých štúdiách venoval jej histórii a pri príležitosti 230. výročia vzniku kaplnky vydal v r. 1993 i samostatnú prácu.
Ďalším zastavením bolo Gymnázium Ľudovíta Štúra, kde delegáciu sprevádzal zástupca riaditeľa RNDr. Kováč. Na gymnáziu pôsobil Štefan Pozdišovský ako stredoškolský profesor v rokoch 1939-1951. Vo vestibule školy, pri pamätnej tabuli obetí politických represálií Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára, študentov gymnázia a bývalých žiakov pána profesora, si delegácia uctila ich pamiatku krátkym príhovorom Ing. h.c. Ivana Masára zo Zväzu protikomunistického odboja a položením kytice. V priestoroch zborovne a riaditeľne si pán profesor zaspomínal na pedagogické pôsobenie na tejto škole. Mgr. Ľudmila Strohnerová priblížila publikačnú činnosť pána profesora, ako je prezentovaná v personálnej bibliografii vydanej v roku 1996.
Srdečné bolo i privítanie riaditeľkou Mgr. Katarínou Babičovou v Trenčianskom múzeu v Trenčíne, ktorého činnosť je neodmysliteľne spojená s osobou pána profesora už od r. 1940, z obdobia, keď ešte pôsobil ako profesor na trenčianskom gymnáziu. Spočiatku ako kustód, neskôr ako odborný pracovník i jeho riaditeľ, sa venoval až do r. 1972 výskumnej, zberateľskej, múzejníckej, archeologickej, vlastivednej a publikačnej činnosti. Pričinil sa o začatie pamiatkových opráv na trenčianskom hrade. Záslužná bola najmä jeho práca vo Vlastivednom krúžku pri múzeu, ktorý založil a viedol. Významný je i jeho podiel na záchrane Ilešháziovskej rodovej zbierky olejomalieb, ktoré tvoria dnes skvosty stálej expozície na Trenčianskom hrade. Ako znalec latinského jazyka prispel k upresneniu prekladu textu rímskeho nápisu na trenčianskej skale z r. 179, čoho dôkazom je množstvo jeho publikovaných štúdií. O tom, že ho problematika prekladu rímskeho nápisu zaujíma i dnes, odrážal i jeho záujem priamo pri tomto nápise v hoteli Tatra, kde polemizoval nad tam osadenými prekladmi nápisu.
A prečo sa uskutočnilo stretnutie až v roku 2002? Dôvod je jednoduchý. Nielen obec Močenok menil v toku času svoje názvy, ale, a to vedel len úzky okruh známych pána profesora, že i on si zmenil svoje pôvodné priezvisko, takže sa svojim rodákom „stratil“. Informáciu, že pán Pozdišovský je ich rodák, získali z jubilejného článku k jeho 95. narodeninám od Ivana Masára. (ls)