manželia MUDr. Ľudmila a pplk. v. v. Ján Gajdošíkovci. On je rodákom z Mestečka pri Púchove a oslávi deväťdesiatku a jej, rodenej Plaxina z Ruska, hoci dámam sa vek nepatrí uvádzať, sa na náhrdelníku žitia zajagá už osemdesiat perál.
Oboch spojila vzájomná vrúcna láska a pevnela v príkoriach a nebezpečenstvách bojov proti fašizmu - šedému moru, ktorý chcel ovládnuť svet v tridsiatych rokoch a najmä potom, v časoch druhej svetovej vojny.
V roku 1941, ako príslušníka rýchlej divízie slovenskej armády, rtm. Jána Gajdošíka, vo funkcii technika automobilových dielni vyslali na územie ZSSR. Nestotožnil sa s myšlienkou bojovať spolu s fašistami a preto sa dal na spoluprácu s ruskými partizánmi pod velením M. M. Triffonova.
Od júla 1942 do februára 1943 pre partizánov získaval dôležité údaje o ľuďoch odsúvaných na nútené práce do Nemecka. Počas ústupu nemeckej a slovenskej armády ignoroval rozkaz na zničenie vojenskej techniky a dvadsaťdva železničných vagónov a dve motorové vozidlá odovzdal partizánom a Červenej armáde.
Po príchode na slovenské územie aj s manželkou, vtedy ešte občiankou ZSSR, pomáhali partizánom od Michaloviec až po Nové Mesto nad Váhom, kde sa priamo napojili na partizánsku jednotku kpt. Miloša Uhera operujúcu v okolí Javoriny.
Jánovi Gajdošíkovi napokon hrozil aj vojenský súd za podvratnú činnosť. Nezohnali však dostatok dôkazových materiálov a preto obžalobu zrušili. Manželia Gajdošíkovci za boj proti fašizmu boli ocenení mnohými medailami a vyznamenaniami. A pani Ľudmile sa napokon splnil jej sen - na Karlovej univerzite v Prahe, dokončila štúdium, ktoré pred vojnou začala ešte v ZSSR a stala sa detskou lekárkou.
Manželom Jánovi a Ľudmile Gajdošíkovcom pri príležitosti životného jubilea do ďalšieho života všetko najlepšie, popri vlastnej rodine, želajú bývalí spolupracovníci - vojaci z povolania a ostatní členovia Klubu vojenských dôchodcov v Novom Meste nad Váhom. Zároveň im prajú i to, aby na budúci rok v pevnom zdraví oslávili šeťdesiatročné manželstvo naplnené láskou a porozumením.
Zdeno Lacko