Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Nevidím, ale žijem tak, ako ostatní ľudia. Len neznášam slovo - slepý.

Po prvý raz som ho videla na jednom z rokovaní dub

nického mestského zastupiteľstva v miestnom kultúrnom dome. Bielou paličkou šmátral pred sebou a nejaká žena mu pomáhala po schodíkoch, aby sa dostal na stoličku medzi ostatných občanov, sledujúcich rokovanie. A napokon, počas diskusie vystúpil a primátora a poslancov upozornil na nedorobený chodník prekážajúci mamičkám s kočíkmi a vozíčkarom.

Nevidiaci Michal Ondruška je masérom v dubnickej poliklinike. Bezprostrednému mladému mužovi komunikácia s ľuďmi nerobí problémy, je veľmi zhovorčivý a priamy. Usadila som sa na stoličku v masážnej miestnosti a ako ju dával do poriadku, rozprávali sme sa.

Skryť Vypnúť reklamu

Narodil sa v Dubnici nad Váhom ako zdravý chlapec. Asi dvojročný narazil hlavou na betón a narušili sa mu zrakové nervy. Vlastne, ani si nepamätá na časy keď videl, bol príliš maličký.

„Mám zrakový hendikep, ale iná odlišnosť medzi nami nie je. Žijem tak ako vy, prežívam to, čo vy a ostatní ľudia.“ hovorí o sebe Michal. „A určite aj mne sa stáva, že prídu chvíle, keď človeku nič iné nezostáva, len tá depresia.“ presviedča ma o minimálnom rozdiele medzi nami, keď som vyjadrila obdiv nad jeho životnými postojmi.

„To viete, aj my, nevidiaci, sme na určité veci hákliví. Napríklad, ja osobne neznášam, keď niekto použije slovo - slepý.“

Michal sa ako Dubničan cíti až posledných desať rokov, pretože celé detstvo strávil v levočskej internátnej škole pre nevidiacich a neskôr absolvoval Strednú odbornú zdravotnícku školu pre nevidiacich - trojročný odbor masér. A od jej skončenia, teda desiaty rok, pracuje ako masér. Má dvadsaťšesť rokov, je ženatý a má dve deti - dvadsaťjeden mesačnú Martinku a sedemmesačné bábätko - Ľubku. „Práve sme s manželkou Ankou oslavovali piate výročie. V októbri 1997 sme sa brali.“ pripomína.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako už povedal, žije aj s rodinkou každodennými starosťami, ako ostatní. Napriek tomu má jedno trápenie. Ale nechajme hovoriť Michala. „Asi štyri mesiace po svadbe sme bývali u svokry v Bolešove. Už štyri a pol roka, teraz aj s dvoma deťmi, sa tiesnime v malom, jednoizbovom byte s rozlohou 28 m2, v niekdajšej slobodárni. Veľkodušne nám jeden zo súčasných kandidátov na primátora umožnil nasťahovať sa do značne zdevastovaného bytu po neplatičoch. Chýbala tam kuchynská linka, vybudovať sme museli prívod vody do kuchynky. Keby ste ten byt boli videli! Asi len málo odvážlivcov by sa našlo, čo by sa tam dobrovoľne nasťahovali. A to sme ešte museli zaplatiť 12 500,- Sk dlžobu po predchádzajúcich obyvateľoch. Inak by sme asi nedostali ani tento biedny byt. Aj sme si užili najrôznejších ťahaníc, keď nám, v podstate už vlastníkom bytov, poslanci uznesením predali strechu nad hlavou miestnej správcovskej firme. Až po rozhodnutí generálneho prokurátora o neplatnosti uznesenia toto museli zrušiť a zostalo všetko tak, ako bolo. Predajom nášho domu si mesto chcelo zaplatiť dlh voči plynárňam, elektrárniam a pod. Zachránilo nás to, že jeden z obyvateľov už byt vlastnil. V septembri, konečne aj nám doručili všetky doklady o vlastníctve aj s potvrdením z katastrálneho úradu.“

Skryť Vypnúť reklamu

Tento byt bola jediná šanca, ktorú Michalovi a Anne ponúkli. Pre toto východisko z núdze si napokon museli užiť pohŕdania od najvyšších predstaviteľov mesta. „Ešte aj sám vtedajší primátor, dnes predseda samosprávneho kraja sa na rokovaní mestského zastupiteľstva o nás vyjadroval ako o grázloch. Len preto, že v tom dome ešte bolo zopár alkoholikov - neplatičov. Spadli sme medzi nich aj my, čo sme chceli mať vlastný byt, jedlo. A ak sme sa sťažovali, dostali sme odpoveď, že ak sa nám nepáči, môžeme vrátiť kľúče!“ spomína na trampoty okolo aj tak nevyhovujúceho bývania pre štvorčlennú rodinu.

Napokon som byt mohla zhodnotiť. Chodbička, kde sa horko-ťažko môžu pohybovať dve osoby, miniatúrna kúpeľnička s WC a kuchynka, dvom dospelým a dvom deťom zostáva izbička s plochou 12 m2.

V Dubnici nad Váhom je vybudovaný nový bezbariérový dom. „Na bezbariérový byt by sme mali nádej, keby Michal zostal invalidný ešte aj na nohy. Pretože vraj nemá nárok. Iba, keby bol na vozíku.“ skonštatovala manželka Anna. Teda, aspoň podľa jedného z predstaviteľov mesta, Ing. Jána Sýkoru.

V spomínanom dome zostali bývať dve ženy, ktorým manželia - invalidi už zomreli. Mali sa vysťahovať, ale akosi sa im nechce. A ani ich netrápi, že v meste sú takí, ktorí majú nárok v tomto bezbariérovom dome bývať. Ale, o to aby zavládla spravodlivosť, by sa malo postarať mesto.

Podľa Michala a Anny to v Dubnici nad Váhom bolo veľmi biedne. Teraz aby stále chodili za primátorom, keď niečo nie je v poriadku. Nikto iný totiž na sťažnosti tak pružne nereaguje ako on. Aj nedávno. „Nekúrili nám. Dcéra prechladla, museli sme ju nechať v nemocnici, pretože má problémy s obličkami. Išla som za primátorom a hneď na druhý deň sa kúrilo.“ pohoršuje sa Anna.

Taký je život manželov Ondruškových. So starosťami, ako v každej bežnej rodine. „Máme vlastný životný štýl a zvyky, čo si povieme to si povieme, ak si pokričíme, aj to patrí k životu. Teraz je malá chorá, ale inak zvykneme chodiť na kratšie či dlhšie prechádzky. Kým neboli deti, zajazdili sme si na vlastnom tandeme. Ja chodím do práce a starostlivosť o rodinu je na Anke. Cestou z práce vždy nakúpim, čo je treba a domov prídem s prázdnou peňaženkou.“ smeje sa Michal a dodáva, že sa venuje slepeckému loptovému športu - gólbalu. Hrá sa rukami so špeciálnou loptou vo vnútri so zvončekmi. „Žiaľ, nemáme tu regulárne ihrisko. Roky sme hrali v telocvični na štvrtej ZŠ, ale nastúpila nová riaditeľka a s tou sa veľmi ťažko komunikuje. Chvíľu sme hrávali na cirkevnej škole, ale kamarát sa zranil, tak sme to načas „zavesili“. Ale, ak by nám po Novom roku opäť vyšla v ústrety, boli by sme vďační. V Levoči je športové centrum, keďže je to aj centrum slepeckého školstva. Práve pred týždňom bol kvalifikačný turnaj na Majstrovstvá Európy, vybrali aj mňa, žiaľ, nezúčastnil som sa. Podľa pravidiel hrajú traja a traja sú náhradníci. Naši boli len štyria, nuž nepodarilo sa nám postúpiť do výberu.“

Michal, ako som už spomenula, je človek komunikatívny a tak v práci či v inom prostredí sa pohybuje úplne prirodzene. „V práci som požehnaný medzi ženami.“ hovorí s úsmevom o kolegyniach na rehabilitačnom oddelení v dubnickej poliklinike. Zaujíma sa o všetko, čo sa v meste deje. Aj preto chodí na rokovania mestského zastupiteľstva. Na nedostatok informácii, ako sám hovorí, netrpí. Aj vďaka ním sa dokáže v celkovej situácii mesta výborne orientovať. „Síce s hendikepom, ale žijem presne tak, ako ostatní ľudia, radujúc sa a prekonávajúc strasti života.“

Oľga Kajabová

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  2. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  3. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  6. Budovanie zelenej značky
  7. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  8. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 26 543
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 22 245
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 17 033
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 994
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 620
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 400
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 603
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 485
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 320
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 307
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Ilustračné foto

V súvislosti s pandémiou nového koronavírusu vykonali hasiči v Trenčianskom kraji v roku 2020 celkovo 581 výjazdov.

3 h
Útulky sú nepriamo závislé od pomoci dobrovoľníkov a verejnosti

Pandémia vyškrtla z kalendára útulkov aj adopcie psíkov do zahraničia.

3 h

Obyvatelia a návštevníci mesta si už na Námestí Ľ. Štúra cigaretu nezapália.

3 h
Odberné miesto na covid.

V Trenčianskom kraji 160.

5 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

25. jan

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

22 h

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Podľa aktuálne nastavených parametrov a údajov len z MOM, zriadených rezortom zdravotníctva, by si v Banskobystrickom kraji zopakovali testovanie v šiestich okresoch.

23 h

Už ste čítali?