d železničnej stanice stojí dom, v ktorom žijú rómski občania. Bohužiaľ, až príliš je evidentné, že nad kultúrnosťou bývania sa veľmi nezamýšľajú. Ošarpaný dom priamo pri ceste, kde chodia diaľkové autobusy veru nerobí mestu dobrý imidž. Pohoršujú sa aj okoloidúci obyvatelia, no najmä tí, ktorí touto ulicou chodia častejšie. Rozhorčene volajú aj do našej redakcie.
Okolie domu je bezútešné. V popredí vedľa vchodu na povrch vyráža odpadová voda z upchatej kanalizácie. Navôkol sa šíri odporný zápach. Aby sa páchnuca voda nerozlievala pred vchodom do domu, obyvatelia cez asfaltový chodník prekopali jarok a ním vyteká na cestu, kde vytvára kaluže. Hneď vedľa, tiež na ceste, sú postavené nádoby na odpad a vedľa nich halda starých odpadkov.
“Majú nám doniesť kontajner, všetko by sme tam nahádzali. Inde dávajú a nám nie.” ozýva sa z hlúčku obyvateľov tohto zdevastovaného domu.
“Prečo to nenahádžete do nádob na odpad, veď sú prázdne?” pýtame sa.
Ako nás informovali na oddelení životného prostredia mestského úradu sa už dohodlo s Považskou odpadovou spoločnosťou na odvážaní odpadu aspoň dvakrát do týždňa. Až dovtedy, kým sa nezlikviduje. Lenže, nádoby na odpad sú prázdne, neporiadok okolo nich sa hromadí a nikomu z rómskych obyvateľov sa nechce. A ich zdôvodňovanie, že im majú dať veľkokapacitný kontajner, slúži ako výhovorka.
Nepodarilo sa nám zistiť, komu skutočne zdevastovaná budova patrí. Ale nech by patrila komukoľvek a dovolil rómskym spoluobčanom v nej bývať, mesto by malo nájsť adekvátne donucovacie prostriedky, aby si okolo obydlia urobili poriadok a ošarpaný dom aspoň trochu upravili. Keď nie pre iné, tak iba preto, že toto miesto je na očiach nielen rozhorčeným Trenčanom, ale aj cestujúcim diaľkových autobusov. A ak v autobuse sedia aj cudzinci, nevítame ich a nelúčime sa s nimi kultúrnym spôsobom. Oľga Kajabová