znamná osobnosť nášho mesta, nestorka slovenskej fotografie Mária Holoubková - Urbasiówna. (narodená 3. 4. 1898 v Gudowe,)
„Rodom som Poľka, ale srdcom som Slovenka,“ rada i dnes hrdo zdôrazňuje, keď sa rozhovorí o svojej tvorbe a keď si zaspomína, čo všetko neuniklo zvedavému oku jej aparátu. Veď prvé fotografie uverejnil časopis Slovenský svet už v r. 1921, keď mala dvadsaťtri rokov! Ďalšími nestačila kryť dopyt. Svoje fotopohľadnice hradov, prírodných krás Slovenska, označené logom firmy FOTO TATRA distribuovala ako úspešná živnostníčka po celej krajine.
V takmer troch stovkách historicky cenných sklených negatívov, ktoré uchováva Trenčianske múzeum je zastúpená celá jej rôznorodá tvorba - od štylizovaného ľudového portrétu a folklóru cez dokumentárnu fotografiu, ku krajine urbánnej i industrializovanej až po tvorbu ateliérovú. Zaujímavé a dnes čoraz aktuálnejšie sú mnohé zábery na ruiny Trenčianskeho hradu z dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia. Medzi sklenými platňami sa nájdu i donedávna starostlivo ukrývané portréty prezidenta T.G. Masaryka, A. Hlinku, E. Beneša, J. Tisu i generála J.Goliana.
Vo svojej firme FOTO TATRA, (od roku 1932 FOTO HOLOUBKOVÁ), pracovala nepretržite 35 rokov. Venovala sa i natáčaniu krátkometrážnych filmov. Bola aj spoluzakladateľkou filmovacej spoločnosti TATRAFILM TRENČÍN, so sídlom na Farskej ulici.
V roku 1936 sa s manželom akademickým maliarom Josefom Holoubkom presťahovala na dnešné Mierové námestie nad obchod Cellerovcov. Kde mala ateliér i byt. Ten sa stal kultúrnou oázou umelcov z Trenčína. Pravidelne sa u nich stretávala spoločnosť ľudí rozličných konfesií, zamestnaní i národností a predsa si dobre rozumeli - provinciál piaristov Jozef Branecký, maliari Hugo Gross, T. Mousson, rusofil Grigorij Medvecký, Jaroslav Příhoda, živnostník Michal Orgoník, obchodník R. Schaner... Dnes je vďačná každej návšteve v Domove opatrovateľskej služby, kde sa o ňu vzorne starajú.
Mária Holoubková dokázala svojou neobyčajnou pracovitosťou, zanietením a láskou k vlasti, ktorá sa jej stala druhým domovom, vytvoriť hodnoty náležite docenené až v súčasnosti. Veľký úspech mali reprodukcie jej fotografií na minuloročnej výstave v Poľsku, kde už pre zhoršený zdravotný stav nemohla vycestovať - ku krajanom sa vrátila iba prostredníctvom svojej tvorby. Vo Varšave, Krakowe i Tešíne návštevníci neobdivovali iba zväčšeniny nášho mesta, hrady Považia, slovenský folklór a dokumentárnu fotografiu, ale i dosiaľ menej známe zábery Vysokých Tatier, Starého Smokovca, Štrbského plesa s okolím a pod. Zásluhu na prezentácii jej tvorby má Poľský klub a Spolok Poliakov v Bratislave, ktorý sa bude spolupodieľať i na financovaní monografie o živote a tvorbe významnej fotografky. Samostatnú publikáciu si skutočne zaslúži, veď ako sama hovorí, pre Slovensko toho urobila dosť- už len žiť v troch storočiach je pre nás dnes skutočnou raritou.
Janka Karlíková
