om, v ktorom celý život bývala 90-ročná žena
Necelé tri týždne – od 8. do 28. marca - trvala evakuácia obyvateľov na Matúšovej ulici a Ulici Marka Aurélia v Trenčíne pre hroziace spadnutie časti opevnenia Trenčianskeho hradu. Nie všetci však v tomto čase opustili svoje príbytky. Mnohí zostali doma na vlastné riziko aj napriek výzvam policajtov a hasičov.
„Bol som tu celý čas. Načo by som odchádzal, keď ma múr priamo neohrozuje. Keby aj spadol, musel by prejsť cez dva domy, aby ma zasiahol,“ povedal Pavol Vozárik, bývajúci na Ulici Marka Aurélia. Nebezpečenstvo nepociťovala ani Anna Chochlendrová, ktorá býva na Matúšovej ulici. „Keď to spadlo prvý raz, išla som bývať k priateľke do dolnej časti ulice. Na výzvy policajtov som už potom nedala a zostala som doma.“ „Tiež som zostal doma aj s kamarátom,“otvára dvere jej sused Miroslav Repáň. „Policajtom povedal, že nikam nejde, tak som zostal pri ňom. Staral som sa o neho, pretože nemôže dobre chodiť,“ hovorí muž v strednom veku a ukazuje na dom oproti. „Ten to veru schytal riadne. Časť z padajúceho múru narazila do neho zo zadnej strany.“
Myslela si, že spadol komín
Do domu na Matúšovej ulici, ktorý od hradného opevnenia nerozdeľovala žiadna prekážka, narazil asi dvojmetrový balvan a vážne ho poškodil. Prudký náraz narušil statiku, inžinierske siete, vodovod, kanalizáciu... V dome celý svoj život bývala 90-ročná žena. Zastihli sme v ňom jej syna, ktorý si neželal byť menovaný. „Mama si myslela, že spadol komín,“ vracia sa k nešťastnému marcovému piatku. „V zlom psychickom stave ju hasiči odniesli do susedinho domu, potom som si ju vzal k sebe do bytu na sídlisku Juh. Odvtedy tam býva so mnou. Občas sem chodievam, aby som tu urobil poriadok, postrhával tapety...Oporné múry sú poškodené, steny popraskané. Obývačka je na tom najhoršie, už sa tam nedá bývať. Celková škoda presiahla 100-tisíc korún. Poisťovací agent mi povedal, že keď dostanem 40-percentnú náhradu škody, budem rád. Zatiaľ čakám na vyjadrenie statika, čo bude s domom. To, čo sa stalo, beriem s humorom. Čo už narobíme, taký je život. Kto by to bol vôbec tušil, že také niečo sa môže stať. Máme smolu, že bývame rovno pod hradom, padajúce kusy nemalo čo zachytiť.“
Hlavu v smútku majú aj niektorí podnikatelia, ktorých kancelárie sídlia na spomínaných dvoch uliciach. Niekoľko dní im „utekali“ zisky. „Žalovať niekoho? To sa neoplatí. Radšej idem pracovať a doháňať zameškané. Čo nám zostáva? Musíme sa len modliť, aby nespadla aj ďalšia časť,“ vyjadrila sa JUDr. Ľubica Bičanová, ktorá má na Ulici Marka Aurélia notársku kanceláriu. „Predajňu sme mali zatvorenú, výroba však išla ďalej. Boli sme tu na vlastné riziko a výrobky sme expedovali našim odberateľom,“ hovorí Viera Sabová, štatutárny zástupca firmy Fatia, vyrábajúcej svetre. Celé tri týždne bola zatvorená predajňa Dora. Jej majiteľka však situáciu riešila tak, že požiadala mesto Trenčín o povolenie na pouličný predaj na Mierovom námestí. Príjmy z predaja boli síce oveľa nižšie, ale, ako sa hovorí, keď neprší, aspoň kvapká.
Podnikatelia žiadajú náhradu ušlých ziskov
Najhoršie obdobie prežívali i naďalej prežívajú majitelia šiestich firiem v prenajatých priestoroch objektu Fatima, sídliaceho pod narušenou časťou hradného múru. Rovnako aj Jozef Strelčík, Ladislav Vavro a rodina Janíčková, ktorí v objekte bývajú. „Z domu sme museli odísť 8. marca, hneď po vydaní zákazu prevádzkovania Fatimy. To trvá i naďalej,“ hovorí Ondrej Janíček.. „S manželkou a synom nám poskytli náhradné ubytovanie v ubytovni Konštrukty, odkiaľ sme sa neskôr presťahovali do penziónu na Mierovom námestí. Doma sa objavíme len občas. Musíme sa postarať o našich štyroch psov a aj v dome treba urobiť poriadok.“
Časť oceľových bezpečnostných zábran sa vybudovala na pozemku medzi hradobnými múrmi a objektom Fatima, ktorého užívateľom je práve O. Janíček. Musel tak sprístupniť pozemok na vykonávanie prác vo verejnom záujme. Ešte pred ich postavením však požiadal Trenčianske múzeum o predloženie projektovej dokumentácie, o aký druh zábran ide a ako budú rozmiestnené na pozemku, ktorý má v prenájme. „Vlastníčke pozemku zodpovedám za škody, ktoré by som ako nájomca spôsobil, ale aj za škody, spôsobené inými osobami. Projektovú dokumentáciu som však obdržal až 2. apríla, teda až po ukončení prác. Naviac mi počas výstavby oceľových zábran zmizol ďalekohľad, zničili mi dreviny, výsadené kvety... O.Janíček sa domnieva, že ak by spadla aj zostávajúca časť múru, posledný rad oceľových zábran môže poškodiť budovu Fatimy. Tá v súčasnosti zíva prázdnotou a každým dňom vznikajú niekoľkotisícové straty. Na Trenčianskom samosprávnom kraji si preto uplatňujú náhradu škôd, či ušlého zisku „Zakázali nám podnikať a preto by mali nahradiť nám vzniknuté škody,“ tvrdí O.Janíček.„Okrem bežných platieb každý mesiac musíme splácať aj hypotekárny úver, ktorý sme si vzali na rekonštrukciu celého objektu. Mesačne je to okolo 80-tisíc korún a tie sme si museli požičať. Strata z neplatenia nájomného jedným z podnájomníkov od 8. do 31. marca je 116-tisíc korún. Aby sme mohli zaplatiť časť splátky hypotekárneho úveru, túto sumu sme Trenčianskemu samosprávnemu kraju vyfaktúrovali ako ušlý zisk, z dôvodu ušlého nájomného. Predstavitelia TSK nám ju však vrátili naspäť, pretože ju považujú za bezdôvodnú.“
Čas hrá tentoraz proti podnikateľom z Fatimy. „Ak sa situácia nezmení a Fatima sa opäť nesprevádzkuje, môže nás to úplne zruinovať. Očakávame preto od Trenčianskeho samosprávneho kraja riešenie situácie,“ dodáva nešťastný O.Janíček.
Rastislav Samák
Snímky autor
Stanovisko Trenčianskeho múzea:
„Chápem firmy a obyvateľov sídliacich v objekte Fatima, na druhej strane vzniknutá situácia aj pre nás znamená veľkú finančnú stratu. Našou povinnosťou je zabezpečiť múr tak, aby neohrozoval obyvateľov Matúšovej ulice a Ulice Marka Aurélia a aby sme zaistili bezpečný prístup na hrad. Na pracovnej porade k havarijnej situácii na Trenčianskom hrade, ktorá sa konala 20. marca na Trenčianskom samosprávnom kraji bolo na základe návrhu statika prijaté rozhodnutie o vybudovaní oceľových zábran. Posudzovanie zábran je v prvom rade vecou odborníka a nie laika. V utorok 15.apríla zasadne komisia, ktorá rozhodne o následnom postupe sanácie a samozrejme, zaoberať sa bude aj bezpečnosťou a sprevádzkovaním objektu Fatima. Je rovnako záujmom múzea čo najskôr sprístupniť hrad verejnosti.
Katarína Babičová, riaditeľka Trenčianskeho múzea
Vyjadrenie riaditeľa úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja Ing. Pavla Krištofa:
„Budeme postupovať podľa občianskeho zákonníka. Bude veľmi záležať na určení vinníka, resp. dôvodu, prečo vlastne múr spadol. Ten bude určujúci pre ďalší postup riešenia tejto problematiky. Zákon o civilnej ochrane hovorí o tom, že nariadenie či odvolanie evakuácie patrí pod miestnu obec, v tomto prípade je to mesto.“
Vyjadrenie Ing. Jána Krátkeho, viceprimátora mesta Trenčín:
„Mesto, keďže nie je vlastníkom objektu, ale skôr chráni životy a majetky občanov, nie je tým, ktorý by mal niesť ťarchu ušlých ziskov podnikateľov. Pokiaľ statici nedovolia, mesto nemôže dať súhlas k spusteniu prevádzky objektu Fatima.“