anskej športovej haly František Nedvěd a Allan Mikušek. Český folkový spevák nedokázal dlhší čas odtrhnúť oči od čarovnej panorámy Trenčianskeho hradu.
„Trenčín sa mi od prvej návštevy páči, očarili ma uličky pod hradom a monumentálna silueta tejto nevšednej dominanty.“ nadchýnal sa František Nedvěd. „Navyše, je tu výborné obecenstvo, hoci niekedy sa mi zdá trochu chladné. Myslím si, že čím ďalej na východ sú ľudia spontánnejší.“ Na večernom koncerte uviedli nové Nedvědovo „cédečko“ s názvom Čtvrtá sada. Z dvoch krstných rodičov na Považie prišiel iba Allan Mikušek, Lucie Bílá na koncerte chýbala. „Neviem, čo jej prišlo do cesty, ale mohla aspoň zavolať, že nepríde. Trochu ma hnevá, že jej nestojím za to, aby povedala „Prepáč, ale neprídem“. Kamarátime sa a skôr si myslím, že to „zariadil“ jej tím. Veľmi ma to mrzí. Allan Mikušek je dávnym priateľom a hoci niekedy sa dlhšie nevidíme, o to lepšie sú naše stretnutia. Väčšinou sú pracovné a dnes sa môžeme trochu zabaviť, porozprávať a niečo aj vypiť, keďže spíme v Trenčíne a nehrozí nám šoférovanie.“
Príprava nového hudobného nosiča Františkovi Nedvědovi zabrala veľa času. „Trvalo to takmer rok - výber materiálov, príprava a učenie nových textov piesní. Máme už skúsenosti, veď je to v poradí štvrté CD, ale aj tak nám nahrávanie v štúdiu trvalo s malými prestávkami dva mesiace. Navyše, kapela Druhé podání je najlepším zoskupením, aké som doteraz zažil. Témy piesní sú o láske, živote, o kamarátstve, nedokázal by som spievať o niečom, s čím nesúhlasím.“ Nedvěda neodradili ani MS v hokeji, kolidujúce s koncertom. „Tento šport sledujem iba počas MS a nevidím v ňom konkurenciu. Ľudia si sami vyberú, na čo pôjdu,“ zakončil siestu pri kávičke a pobral sa pripraviť na večerné vystúpenie.
Leo Kužela