iacoch vynútenej prestávky otvorili brány Trenčianskeho hradu. Katarína Babičová, riaditeľka Trenčianskeho múzea, ktorá je jeho správcom, nespomína rada na tohtoročný 7. marec. Vtedy sa zrútila časť hradného múru v dĺžke dvadsiatich piatich metrov s viac ako tisíckou ton muriva. Po minuloročnej veľmi úspešnej turistickej sezóne, kedy hrad prekročil magické číslo 100-tisíc návštevníkov, to bola žalostná udalosť neveštiaca nič dobré.
Náklady na odstránenie následkov po zrútení hradného múru si vyžiadali sumu 9,5 mil. korún. Vláda SR poskytla 6,5 milióna a Mesto Trenčín 3 mil. korún. Zabezpečovacie práce a konzervácia terajšieho stavu si vyžiadala ďalšie milióny. „Osud hradného múru je stále neistý. Napriek tomu sme radi, že sa nám podarilo hrad sprístupniť verejnosti. Návštevníci sa nemusia ničoho obávať, pretože ani prípadný ďalší zosuv ich neohrozí.“ tvrdí Katarína Babičová, ktorej je ľúto, že zatvorením hradu prišli o viac ako miliónový zisk, bezpečnosť hostí je však prvoradá.
O nedostatok záujemcov sa riaditeľka neobáva. Práve naopak. Veď niektorých zvedavcov nezastavili ani zabezpečovacie práce a od Breziny sa pokúšali dostať až pod zrútené hradby. Nehoda ešte viac zvýšila záujem o ďalší osud Trenčianskeho hradu. Potešenie nad otvorením hradnej brány vyjadril aj viceprimátor Trenčína Ing. Ján Krátky. Veď mesto má tiež zásluhu na tom, aby sa otvorenie hradu čo najviac priblížilo. Hoci poslanci mestského zastupiteľstva poverili primátora Juraja Lišku rokovať s Trenčianskym samosprávnym krajom o prevedení Trenčianskeho hradu do majetku mesta, záležitosť nebude jednoduchá.
„Nesmieme zabudnúť, že na hrade je obrazáreň. Jej hodnota sa pohybuje v miliónoch, nehovoriac o ďalších exponátoch, ktoré tu múzeum vystavuje.“ pripomenula riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová na stretnutí s novinármi, čím dala najavo, že by nešlo o jednoduchú záležitosť. Že trenčianskymi poslancami prejavený záujem o hrad sa nestretol s pochopením, dal najavo aj riaditeľ úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja Ing. Pavol Krištof: „V súčasnosti je diskusia okolo tejto otázky bezpredmetná, pretože musíme riešiť oveľa naliehavejšie úlohy. Nezabúdajme, že ide o historický skvost viac ako slovenského významu.“
Ako sme už spomenuli, hrad pre návštevníkov bol sprístupnený minulý týždeň v stredu. Prvý program, tak ako to je na Trenčianskom hrade počas letnej turistickej sezóny zvykom, bol pripravený až na sobotu 5. júla. Nechýbal historický šerm, vystúpenie hradného divadla a ani poetická hudba, či ukážky sokoliarov. V Delovej bašte bola otvorená aj výstava trenčianskeho fotografa Ladislava Kobzu.
Oľga Kajabová