mátora Starej Turej Jána Kišša chátrajúca budova Chirany. Chránená pamiatka má síce novú strechu, je však tesne pred zrútením. Rozľahlá stavba z 18. storočia stojí v susedstve základnej školy. Denne okolo nej prejdú stovky žiakov. Podľa rodičov predstavuje pre ne bezprostredné nebezpečenstvo úrazu.
Deti sa do budovy bývalých stajní a colnej ubytovne z čias Márie Terézie, v ktorej holokaust prežili turanskí Židia, vedia dostať. Napriek tomu, že je pod drobnohľadom mestskej polície, tam chodia fajčiť, piť aj fetovať. Mesto sa snaží cesty do budovy zakaždým zabezpečiť. Na šikovnú mládež, idúcu za svojím cieľom, sú podľa primátora svojimi opatreniami krátki. Pamiatka je podľa riaditeľky susednej školy aj útočiskom bezdomovcov.
„Veľmi ľutujem, že to v minulosti prešlo na Mesto,“ povedal nám primátor. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa predchádzajúce vedenie Mesta rozhodlo do budovy investovať. Dva a pol milióna korún použili na rekonštrukciu schodov a podkrovia. Zhodnotenie chátrajúcej stavby sa však ukázalo ako bezpredmetné. Na odizolovanie základov, opravu poldruhametrových obvodových múrov a ďalšie nevyhnutnosti, ktoré požadujú na zachovanie stavby pamiatkári, mesto peniaze nikdy nenašlo. „Som z nej znechutený, mohlo sa to radšej rozložiť a bol by pokoj,“ myslí si primátor. Mesto sa dnes podľa neho musí starať o množstvo živých stavieb, ktoré si „pýtajú jesť“. Hoci si vie predstaviť, ako by mestskú „chrastu“ využil, nevie, kde nájsť pätnásť až dvadsať miliónov korún na jej záchranu. a tak len bezmocne čakajú, kedy budova spadne vo viere, že sa pri tom nikomu nič nestane. Primátor robí všetko pre to, aby budovu predal. Najradšej by bol, keby za ňu utŕžili aspoň to, čo investovali. Po niekoľkých rokovaniach so záujemcami však zistil, že ju nikto nechce ani zadarmo. Pamiatkovo chránený objekt podlieha prísnej kontrole. „Každý, kto zistí, že budova je chránenou pamiatkou, dáva ruky od kúpy preč.“ (div)
