lu SR zaradili jeho zostavovatelia pred viac ako desiatimi rokmi aj tri skladby trenčianskeho rodáka Karola Pádivého. Práve táto skutočnosť bola dôvodom na prijatie syna svetoznámeho skladateľa dychovej hudby hlavou štátu. Hodinovej audiencie v prezidentskej pracovni, ktorá sa uskutočnila v predvianočnom čase, sa okrem Jaroslava Pádivého zúčastnila aj jeho manželka Dagmar. Manželia Pádiví podarovali prezidentovi partitúru všetkých troch protokolárnych skladieb. Keďže vydavateľské práva na dielo Karola Pádivého vlastní isté viedenské vydavateľstvo a za posledných štyridsať rokov nevydali na Slovensku nič, musel Jaroslav Pádivý tento dar pre prezidenta vlastnoručne napísať, vytlačiť a dať zviazať. Obidve strany si vymenili navzájom aj CD nosiče. Prezident daroval svojim hosťom kolekciu večne zelených melódií, ktoré sám naspieval. Pádiví zasa podarovali hostiteľovi hudbu svojho otca. Jaroslav Pádivý je presvedčený, že ich CD nosiče neskončia nevypočuté niekde v prezidentskej knižnici: „Rudolf Schuster je prvý spomedzi viacerých verejných predstaviteľov, s ktorými som sa doteraz stretol, a presne vedel, kto to bol Karol Pádivý.“ Tomu podľa Jaroslava Pádivého zodpovedal aj obsah ich rozhovoru. „Nebola to iba zdvorilostná konverzácia. Rozprával som sa s človekom, ktorý dychovej hudbe rozumie a má k nej pozitívny vzťah.“
Pri oficiálnych štátnych príležitostiach sa okrem Prehliadkového pochodu - ktorý predstavuje časť predohry skladby Rušaj Junač, hráva aj druhá autorská skladba Karola Pádivého Vlasti zdar a tiež jeho inštrumentácia hymnickej piesne Kto za pravdu horí. „Myslím si, že tieto skladby boli vybrané dobre. Nie preto, lebo ide o môjho otca, ale preto, že je to naozaj vhodná a kvalitne urobená muzika,“ tvrdí Jaroslav. Toho najnovšie požiadal rektor Trenčianskej univerzity o vybratie vhodnej slávnostnej skladby od trenčianskeho autora pre ceremoniálne účely univerzity. „Chcem im ponúknuť časť Prelúdium z otcových Troch skladieb pre dychový orchester, o ktorej som presvedčený, že by bola nanajvýš dôstojnou pre tieto účely.“
Ľuboš Kostelanský
