zerá, namaľovanie jedného obrázku je pre Olivera Porubského dosť veľká robota. Nie je totiž zástancom skratiek a okrem samotnej pointy považuje za dôležité pohrať sa s koloráciou či rôznymi detailami. Hotových nápadov má v zásobe vždy viacero. K zvolenému treba vymyslieť kompozičné riešenie a celú myšlienku si párkrát načarbať na nečisto. Často treba siahnuť aj po nejakej encyklopédii. Všetci napríklad vedia, že bocian má dlhé červené nohy a zobák, ale už málokto tuší, či má čiernu farbu na chvoste alebo na krídle. Príprava spočíva tiež v napnutí navlhčeného výkresu štandardného rozmeru 15x20 cm na tvrdú podložku. Až potom sa môže začať samotné kreslenie, najprv iba ceruzou, nasleduje vymaľovanie, preschnutie, potom obtiahnutie kontúr tušom a ďalšie vymaľovanie. Po celodennej práci, ktorá je niekedy aj utrpením, sa môže nakoniec dostaviť zábava nad hotovým dielom.
Kreslený humor je pre Olivera Porubského iba občasným prameňom zábavy, doplnením jeho štandardných záujmov, medzi ktorými v súčasnosti dominuje najmä výtvarná olejomaľba. Oliver Porubský proste nedokáže sedieť len tak v papučiach na gauči, a preto kreslí. Do zásuvky a len pre vlastné potešenie. O tom, že jeho obavy z nedostatočnej úrovne sú neopodstatnené, sa v týchto dňoch môže po prvý raz presvedčiť aj verejnosť. Výstava jeho diel je do 20. februára v Minigalérii za oknami v Dome armády. (luk)