ného úradu práce bolo v stredu rušno. Stretla sa tam asi stovka rómskych spoluobčanov, aby protestom dali najavo svoju nespokojnosť s ich súčasnou sociálnou situáciou. Väčšina bola z Čachtíc, ďalší z Podolia, z Nového Mesta nad Váhom... Mládež mávala transparentmi - Nechceme rabovať. Nemáme na školské potreby. Nemáme na lieky. Nechcú nám dať prácu. Beriete deťom chlieb...
„Nemáme z čoho žiť. Hladujeme. Akejkoľvek roboty sa chytím, len keby bola,“ lamentuje Rómka z Čachtíc. „Aj by sme naše deti dali vyučiť, no nemáme za čo. Riadne sa hlásime na úrade, žiadosti si píšeme. A načo to všetko? Aby nás nechali vyhladovať ako psov,“ ozýva sa Monika Heráková. „Som slobodná matka, beriem len 2-tisíc korún. Keď z toho zaplatím elektrinu, nájomné, z čoho budem živiť deti, z čoho im zaplatiť školské potreby? Nikde nás nechcú zamestnať. Asi sa musíme natrieť bielou farbou, a tak chodiť po firmách.“
„Kaník nech sa hanbí! My nechceme rabovať ako na východe! Z čoho mám nakŕmiť deti? Starý zlatý komunizmus! Asi pôjdeme bývať pod most alebo do lesa!“ – takéto a podobné výkriky sa ozývali z hromžiaceho davu. „My robotu neodmietneme, len keby bola! Nemám peniaze na to, aby som išiel robiť do zahraničia. Keď ju nebudem chcieť, potom nech mi trebárs zoberú aj sociálku,“ ozýva sa vyučený automechanik Kliment Herák „Za komunistov musel každý robiť. Na stavbe mal vždy Cigán ako prvý robotu.“ „Mám už síce 56 rokov, ale stále sa nebojím roboty,“ ozýva sa ďalší. Rómka Oľga Kačániová z Čachtíc musí z 8300 korún živiť osem svojich detí. „Nemám pre ne už ani na pomôcky a na prezúvky do školy. Čo už, budú tam chodiť v topánkach.“
„Bývam na Trenčianskej ulici v Novom Meste nad Váhom v sociálnom byte. Ale akýže je to sociálny byt, keď tam platím mesačný nájom 6500 korún? A berieme 4-tisíc korún! Deti asi prestanem posielať do školy. Veď nemám im z čoho zaplatiť ani stravenky na obed. My nie sme ako na východe, kde majú namiesto striech plachty. My chceme žiť ako poriadni ľudia, zabezpečiť deťom vzdelanie a všetko, čo treba,“ dodala Zdena Heráková.
„Bol som vo viacerých podnikoch, nikde ma nechcú, lebo som Róm,“ hovorí 18-ročný Miro Toráč, vyučený strojný mechanik. „Z čoho mám dať babke príspevok na bývanie? Pýtam sa na robotu po meste, na úrade, ale nič. Aj odpadky by som zbieral, čokoľvek keby bolo. Z čoho mám žiť? Kradnúť nechcem! Ale keď bude treba, tak budem a pôjdem do basy. Čo už.“
Rómov počas ich protestného zhromaždenia zastupovali na rokovaní u riaditeľa Obvodného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny aktivistka protestného zhromaždenia a členka Osvetového spoločenstva Rómov v Čachticiach Jana Heráková a riaditeľ Osvetového centra Rómov Považia Eugen Brindzák. „Problém by sa mal riešiť tisíckorunovým aktivačným príspevkom. Pôjde o drobné alebo verejno-prospešné práce, do ktorých by sa Rómovia zapájali prostredníctvom obecných úradov alebo občianskych združení,“ uviedla J. Heráková. Mali by mať možnosť využiť aj rôzne rekvalifikačné kurzy.
Podľa rómskych predstaviteľov, ak sa nedodržia nimi predkladané návrhy, takéto protestné zhromaždenia budú určite pokračovať. „Sami od seba sa tu stretnú budúci mesiac pár dní pred sociálkou, lebo nebudú mať čo jesť. Ak sa situácia nevyrieši a starostovia obcí sa budú chcieť vyhnúť problémom, budú asi musieť zriadiť mobilnú vývarovňu, kde budí Rómovia chodiť na polievku,“ dodal E. Brindzák.Rastislav Samák
