ranného systému v budove krajského úradu na odbore krízového riadenia v Trenčíne funguje od 1. júla 2003. Telefón v stredisku zazvoní denne zhruba tisíckrát.
Nie všetci však prostredníctvom linky 112 potrebujú pomoc hasičov, policajtov alebo zdravotníkov. „Najväčší počet volaní je pravdepodobne neúmyselných, nakoľko volajúci po vypočutí hlášky Linka tiesňového volania 112 zloží telefón,“ hovorí Ing. Jozef Božík, vedúci odboru krízového riadenia. Veľmi často telefonujú aj mladí ľudia a deti. Ale nie preto, lebo potrebujú pomoc. Zabávajú sa napríklad púšťaním reprodukovanej hudby, rozprávajú vtipy, šíria poplašné správy, nevyhýbajú sa ani vulgárnym nadávkam. Ďalší zas požadujú rôzne informácie (pri výpadku mobilných telefónov im zostane na displeji naprogramované číslo 112, ktoré zavolajú a žiadajú radu, ako poruchu odstrániť), resp. chcú zistiť nejaké telefónne číslo.
Menej početnú skupinu, no o to závažnejšiu, tvoria falošné volania. Tie vyžadujú najväčšiu záťaž na operátorov z hľadiska overenia pravdivosti údajov. „Mali sme aj prípad, keď nám ráno o piatej zavolal jeden mladý muž a oznámil nám, že tu máme bombu. Pritom ani nevedel, kam sa dovolal,“ tvrdí J.Božík. „Po počiatočnej eufórii a vysvetľovaní, že neoprávnené volanie na linku môže byť postihnuté pokutou do päťdesiattisíc korún, sa ich počet znížil o 30-percent.“ V súčasnosti sú na koordinačnom stredisku štyri pracovné stanice, na ktorých operátor vidí číslo volajúceho (i číslo verejného telefónneho automatu) s možnosťou prehrať nahlasovanú udalosť.
Rastislav Samák
