Juhovýchodného obchvatu Trenčín, ktorá sa týka plánovanej trasy. Z nej vyplýva, že bude pokračovaním diaľničného privádzača na Zámostí, premostením bude prechádzať cez rieku Váh a derivačný kanál až na križovatku medzi Leteckými opravovňami a mestskou časťou Trenčianske Biskupice. Pokračovať bude ponad bánovskú železničnú trať a štátnu cestu na Bánovce nad Bebravou až po križovatku pri čerpacej stanici Esso. Ďalej povedie popri vodnom zdroji a Východnej ulici na sídlisku Juh, kde by mala byť vybudovaná aj protihluková stena a vysadená zeleň oddeľujúca túto časť sídliska od obchvatu. V ďalšej časti riešenie ponúka tri varianty. Prvý hovorí o tuneli pod Brezinou, v druhej verzii obchvat pokračuje okrajom muničného skladu na Zábraní a tretí, najdlhší variant, sa tiahne stredom muničného skladu. Z Breziny obchvat pokračuje okolo bývalého areálu Trens až na križovatku na Ulici Pred poľom a končí na križovatke štátnej cesty na Žilinu. S budovaním obchvatu sa má vyriešiť aj cestné prepojenie na Výstavisko TMM. Všetky dôležité križovatky budú riešené kruhovým objazdom.
Podľa štatutára mesta a viceprimátora Branislava Cellera vypracovaná dokumentácia poslúži aj ako podklad pre Ministerstvo obrany SR, pretože na Zábraní sa nachádza vojenský objekt. Najdlhší variant bude mať 8 km a 860 m, najkratší s tunelom 8,5 km. Vzhľadom na to, že pôjde o rýchlostnú komunikáciu s dvomi jazdnými pruhmi a 1,5 metrovou krajnicou, nebudú po nej premávať autobusy MHD. Ak sa zvolí variant s tunelom o dĺžke 430 m, nebudú ho môcť využívať cyklisti ani chodci. Dva mosty nad Váhom a derivačným kanálom o šírke 40 m budú vybudované estakádovým spôsobom a rozšírené o pruh pre cyklistov a chodcov.
Pred dvomi týždňami viceprimátor tvrdil, že náklady na vybudovanie budú niečo cez dve miliardy korún, pričom polovicu by mal hradiť štát. Ako však vyplynulo počas návštevy ministra dopravy Pavla Prokopoviča v Trenčíne, odhadované náklady sú o jednu miliardu vyššie. Podľa tlačového tajomníka mestského úradu Tibora Hlobeňa preto, lebo ide o „stavbu, ktorá je ekonomicky náročná a s prípravnými prácami, vypracovaním dokumentácie, či výkupom pozemkov je odhadovaná až do výšky troch miliárd“. Minister pritom nevylúčil ani možnosť, že polovicu investície by hradil štát, prispelo by aj mesto a samosprávny kraj, je šanca získať peniaze i zo štrukturálnych fondov.
Podľa P. Prokopoviča, ak sa nevyskytnú problémy najmä pri posudzovaní súladu stavby so životným prostredím, s reálnou stavbou obchvatu by sa mohlo začať koncom roka 2006. Vykupovanie pozemkov by ju nemalo spomaliť, pretože juhovýchodný obchvat je už súčasťou územného plánu Mesta Trenčín ako verejnoprospešná stavba. Podľa slov Branislava Cellera, ak majiteľ odmietne ponúkanú trhovú cenu, nastúpi inštitút vyvlastnenia.
Oľga Kajabová
