iesol v znamení primátorských volieb, bolo by chybou, keby pod vplyvom tejto udalosti zanikli iné významné podujatia. Celkom určite takouto akciou nadregionálneho významu bol koncert Tria Tonyho Lakatosa v Kultúrnom a metodickom centre armády SR v Trenčíne.
Úlohy predkapely sa veľmi dobre zhostilo Kvarteto Vlada Vizára. Repertoár z klasikov svetového džezu (Ellington, Davis, Parker, Monk) bol interpretovaný dobre zohratým telesom, ktoré ctí tradíciu a zároveň drží pulz na tepne súčasnej doby. V improvizáciách sa vo vynikajúcej forme ukázali klavirista P. Bodnár a trombónový mág V. Vizár. Pochvalu si zaslúži aj rytmika s A. Šabom a J. Babičom, ktorý navyše celý večer aj moderoval a organizačne zabezpečoval.
Po veľmi kvalitnom rozohriatí už pódium patrilo skvostnému triu známeho amerického saxofonistu Tonyho Lakatosa, ktoré je práve na malom turné v srdci Európy. Je potešiteľné, že okrem Varšavy, Budapešti a Prahy sme jediným slovenským mestom krajín V4, kde sa títo velikáni súčasného džezu zastavili. Repertoár večera tvorili buď vlastné kompozície, alebo džezové pocty svetoznámemu skladateľovi Hogy Charmichaelovi (napr.evergreen Stardust). Tony Lakatos vo svojej nežnej, sofistikovanej, ale aj dravej až neo-bopovej hre nezaprie dedičné korene karpatských primášov. Z Prahy pochádzajúci legendárny kontrabasista George Mraz zase do hry tria vnášal európsky muzikálny rozmer, melodickosť, lyriku a technickú náročnosť. Vizuálne najexotickejší, hravý, ale rytmicky úžasne vynaliezavý bol aj veľký bubeník Adam Nussbaum, u ktorého hra pôsobí tak, ako by bola neoddeliteľnou funkciou tela.
Ohlas koncertu bol veľký jednak medzi narastajúcim trenčianskym publikom, ale aj v početnom auditóriu poslucháčov a džezmenov z iných kútov Slovenska a z Moravy. Je sympatické – a iné mestá by si z toho mohli vziať príklad – že Trenčania vedia podporovať aj náročnejšie alternatívy hudobného vkusu.
Marián Kvasnička
