nčíne je mesto rozdelené na dve časti. Rozdelenie, ktoré si mnohí zdraví ľudia ani neuvedomujú, pre nich predstavuje nemalý problém. Centrum mesta totiž pretína štvorprúdová cesta s frekventovanou premávkou, cez ktorú na úseku dlhšom ako kilometer neprechádzajú žiadne priechody pre chodcov. Pod cestou vedú iba podchody. Tie ale nie sú určené pre všetkých, keďže pri ich stavbe v sedemdesiatych rokoch nikto neuvažoval nad bezbariérovým prístupom. Mnohí invalidi, aby nemuseli obchádzať celé centrum mesta, prechádzajú radšej cez rušnú križovatku kľučkujúc medzi autá.
Podľa viceprimátora Trenčína Antona Boca mesto vybudovanie bezbariérových podchodov zatiaľ v pláne nemá. „Nikto nás o to nežiadal,“ hovorí Boc. Zároveň ale dodáva, že o probléme vie. „Sám som tlačieval podchodmi kočík a dostať ho hore po strmej šikmine nie je hračka,“ priznáva. Patrícia Krajčovičová, ktorej jedenásťročný syn Martin je pripútaný na invalidný vozík, opisuje pokus dostať sa na druhú stranu cesty podchodom ako šialenosť. „Ja, čo vážim štyridsaťdeväť kilogramov, by som musela do jednej ruky vziať štyridsaťdvakilového syna a do druhej ruky vozíček.“ Predsedníčka organizácie Slovenského zväzu telesne postihnutých v Trenčíne Elena Rónaiová tvrdí, že Trenčín je veľmi bariérové mesto. Priznáva však, že o umiestnenie rámp v podchodoch dosiaľ nežiadali. „Mestu by to malo vyplývať zo zákona, a nie aby chudáci, ktorí sú na to odkázaní, vypisovali žiadosti,“ myslí si. Napokon predsa len dodáva, že ich zväz žiadosť v najbližších dňoch vypracuje. Viceprimátor Anton Boc sľubuje, že sa bude snažiť riešenie problému nadniesť do plánovacích procesov mestského úradu. „Technicky je vybudovanie rámp v podchodoch možné. Bude to síce finančne náročné, ale chceme vyjsť v ústrety aj týmto spoluobčanom,“ tvrdí.Michal Piško