BORČICE. Práci sa venuje osemnásť až dvadsať hodín denne. Jeho jediným rozptýlením sa stal futbal. Nemá rád motorky, ani silné autá, nepotrpí si na velikášstvo. Radšej si s hráčmi podá ruky, posedí, podebatuje o futbale. S kolegom Štefanom Bobotom funkcionárčia už rovné štvrťstoročie. Za to obdobie okúsili toľko postupov do vyššej súťaže ako málokto.
Hráči mu dôveru a investície oplácajú
O futbale sa vo všeobecnosti hovorí, že sa do neho neoplatí investovať peniaze. To povie každý a uvedomuje si to aj Anton Fabuš. Napriek tomu je ochotný pre neho venovať množstvo vlastných finančných prostriedkov. „Rozhodne neľutujem investované peniaze. Hráči sú pre mňa ako moje deti. Čo do nich vložím, mi svojou poctivou a svedomitou prácou vo firme aj na ihrisku vrátia. Tri kolá pred koncom súťaže sme odohrali zápas v Komárne, čo je dohromady vzdialenosť takmer tristo kilometrov. V nedeľu ráno kapitán Decký vo fabrike zložil tony mäsa a nachystal ich na pondelok pre majstrov. To je niečo úžasné. Pre chalanov nie je problém prísť na druhý deň po zápase do práce, aj keď sa jedná o víkend. To si na nich veľmi vážim,“ povedal Anton Fabuš.
Vládne tvrdo, no spravodlivo
V jeho púchovskej fabrike na spracovanie mäsa pracuje 90 percent kádra. V hierarchii hodnôt panujú jasné pravidlá. Najskôr práca a až potom futbal. „Snažím sa hráčov učiť disciplíne do života. Slovenský futbal ich ťažko uživí. Preto si musia uvedomiť, že futbal ako taký, im veľa nedá. Snažím sa ich viesť ako otec a vštepujem im určité návyky. Svoju prácu si jednoducho musia odrobiť,“ pokračoval 61-ročný Borčičan. Na hráčov je síce prísny, ale spravodlivý. „Nemusíme za každú cenu vyhrať. Keď vidím, že sa hráči snažili a výsledkovo to nevyšlo, viem ich pochváliť. Zavolám trénerovi, aby si v pondelok urobili voľno a išli sa zrekreovať trebárs do Rajeckých Teplíc“. Podľa slov Antona Fabuša majú hráči pred ním väčší rešpekt na futbalovom ihrisku. Ak nie je na zápase, hrajú o dvadsať percent slabšie. „Som prísny, ale dal by som im aj to posledné. Snažím sa držať metódy cukru a biča. Oni to dobre vedia,“ dodal.
Zmena trénera tímu prospela
Futbalistov Iskry do siedmeho kola viedol ako hlavný tréner Anton Dragúň. Trénerská legenda však ťažko znášala odlúčenie od rodiny. „Viackrát sme spolu sedeli. Cnelo sa mu za domovom a rodinou. Pre sedemdesiatdvaročného muža nie je jednoduché chodiť na týždňovky a bývať sám na byte. Ak si niekto myslí, že som ho vyhodil, nie je to pravda. Odišiel sám na vlastnú žiadosť. Zostali sme veľmi dobrými priateľmi,“ poznamenal na margo odchodu známeho kormidelníka Fabuš. Na jeho miesto zasadol Štefan Grendel, ktorý dovtedy viedol úspešných štvrtoligových dorastencov. Ambiciózny rodák z Handlovej doviedol mužstvo k titulu, hoci v určitých fázach súťaže strácalo na konkurenta z Veľkého Medera až jedenásť bodov. „Prišla zmena, nové metódy. Z hráčov dokázal vydolovať viac. Jeho nástup na lavičku hodnotím ako správny krok. Na chlapcov je tvrdý. Niektorí sa na neho aj sťažujú, ale podobné reči odmietam počúvať. Sú predsa na to, aby trénovali a nie vyplakávali,“ zdôrazňoval Fabuš. A keďže sa vedenie Iskry riadi heslom, že úspešný tréner sa nemení, Štefan Grendel bude v klube pokračovať aj naďalej.
Veril aj v zlých časoch
Borčice počas sezóny ukázali obrovský potenciál. Nezľakli sa ani vysokej bodovej straty na dovtedajšieho favorita súťaže z Veľkého Medera. Postupnými krokmi ukrajovali z jeho vedenia. Možno najdôležitejším zápasom bola jarná bezgólová remíza na Žitnom ostrove. Hoci veľa futbalovej krásy nepriniesla, účel v tomto prípade svätil prostriedky a bod sa rátal. Tím okolo kapitána Jožka Deckého sa postupnými krokmi zlepšoval a posilňoval. Príchody exligistov Sivu, Barčíka a Augustiniho alebo skvelého strelca Emila Le Gianga z Makova sa ukázali ako správne. „Nikdy som neprestal veriť v náš úspech. Ani na chvíľku. Aj keď bolo všetkým najhoršie a naša strata bola už hrozivá, povedal som, že súťaž vyhráme o sedem až desať bodov. Ten náskok síce nie je až taký výrazný, ale príliš som sa nezmýlil,“ vysvetľoval s typickým humorom Fabuš.
O všetkom sa napokon rozhodlo v predposlednom kole. Už pred zápasom s Topoľčanmi (7:0) vyhrával na štadióne harmonikár, akoby bolo o všetkom rozhodnuté. „Mnohí sa ma pýtali, prečo už oslavujem. Pretože som si bol istý, že po dvadsiatich minútach hry budeme viesť o tri góly. A bolo ako som povedal,“ povedal Fabuš.
Borčičania mali v závere sezóny parádnu formu. Súperom nadeľovali debakle a vo viacerých zápasoch mali ich rivali problém dostať sa za vlastnú polovicu. Ak by údajne pokračovala sezóna ďalej, v ďalších kolách by si súperi odviezli aj výraznejšie ako sedemgólové nádielky, takú formu má Iskra.
Štadión prestavajú na podmienky I. ligy
Času na oddych však pre futbalistov z ilavského okresu nezostáva nazvyš. Už onedlho čaká kluby aktív novej sezóny a v júli sa naplno rozbehne druholigový kolotoč. Štadión v Borčiciach v súčasnosti nespĺňa požiadavky druhej najvyššej súťaže. Onedlho sa to však zmení a výrazne. V prvom rade chcú funkcionári štadión zveľadiť. A rovno na podmienky pre prvú ligu. Finančne na to majú. Na príspevky od sponzorov sa veľmi nespoliehajú. „Pravdepodobne to všetko zatiahnem zo svojho vrecka. Postavíme sektor hostí a budeme mať 1500 miest na sedenie. Do pol roka sme schopní urobiť zázraky,“ vravel s hrdosťou v hlase Anton Fabuš. V hľadáčiku ambiciózneho klubu sa ocitli aj známe mená z najvyššej súťaže. Na skúške sú momentálne Košičania Bašista s Novákom. Na lane nováčika II. ligy je aj srbský gólman Ružomberka Nikolič. „Veľké rezy do kádru robiť nemienim. Ak by aj niekto prišiel, že bude hrať zadarmo a dá aj sponzorské, budem ho musieť odmietnuť. Túto partiu pokaziť nemôžem. Chalani zo seba ešte nevyžmýkali všetko, máme ešte na viac. Určite budeme hrať o špicu a pobijeme sa o postup, pretože chceme hrať najvyššiu súťaž,“ dodal.
