Uplynulé parlamentné voľby v Trenčianskom kraji priniesli viacero zaujímavých momentov. V porovnaní s celoslovenským priemerom sme zaznamenali vyššiu volebnú účasť, ale aj postupné upadanie posledných tradičných bášt Smeru-SD.
Kým strana Petra Pellegriniho získala v predchádzajúcich parlamentných voľbách v Trenčianskom kraji 35,53 percent zo všetkých odovzdaných hlasov (107 776 hlasov), tento rok to bolo už len 23,44 percent (77 621 hlasov).
O voľbách, ktoré mnohí označujú za revolučné, sme sa rozprávali s politológom Pavol Struhárom z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne.
OĽaNO je v histórii Slovenska len treťou politickou stranou, ktorá zvíťazila v parlamentných voľbách. Vďaka čomu sa jej to z vášho pohľadu podarilo?
Je to podľa môjho názoru kombinácia viacerých faktorov. Matovič ako tretia strana čerpal z konfliktu Kotlebovci – ĽSNS a Progresívne Slovensko – Spolu, keď v zásade kritizoval obe strany a zároveň ich voličov nevylučoval. Zároveň, do istej miery získal z konfliktu SMER-SD verzus Kiska, respektíve Za ľudí, keď dokázal pritiahnuť niektorých sympatizantov strany, ktorých sklamali naposledy zverejnené informácie o jej predsedovi. Celkovo, Igor Matovič dokázal kampaňou presvedčiť váhajúcich voličov demokratickej opozície o tom, že práve on je ten líder, ktorý dokáže poraziť SMER-SD. Nezúčastňoval sa polarizácie v kultúrno-etických otázkach a zároveň si udržal svoj protikorupčný odkaz. Pomohli mu v tom zverejnené prieskumy, v ktorých sa vyprofiloval ako líder demokratickej opozície.
Do parlamentu sa nedostali zástupcovia liberálnej koalície PS/SPOLU, aké dôvody možno vidieť za ich neúspechom?
Z môjho pohľadu je to najmä absencia presvedčivého lídra. Ním nebol ani Štefunko, ani Truban, ani Beblavý. Strana ponúkla mnoho odborníkov, ale to v našich podmienkach nestačí. Všetky strany, ktorým sa podarilo dostať do Národnej rady SR majú silných lídrov, mnoho krát sú to dokonca strany postavené na popularite jedného konkrétneho politika. Samozrejme, diskutovať sa dá aj o iných dôvodoch, ako napríklad vyhranenosť v kultúrno-etických témach či konfrontačná stratégia voči K-ĽSNS.
Nízke čísla sklamali aj SaS a Kiskovu stranu Za ľudí. Doplatili aj oni na Matovičove zbieranie voličov skrz celé spektrum?
Podľa mňa doplatili na to, že nepresvedčili voličov, že oni budú tou stranou, ktorá vyzve a porazí SMER. V prípade SaS sa o ich slabšom výsledku rozhodlo už pri odchode mnohých osobností zo strany. Stratili tak možnosť byť lídrom opozície.
