POVAŽSKÝ HRAD. Oligarcha. Takto onálepkovali legendárneho Matúša Čáka Trenčianskeho záchrancovia Považského hradu. Ani sa niet čo diviť, že pán Váhu a Tatier dostal aj na Považskom hrade v dnešnej dobe nie príliš lichotivú nálepku.
Oligarcha Matúš Čák Trenčiansky sa totiž aj Považského hradu zmocnil tak, ako bolo pre neho obvyklé.
Získal ho do svojich rúk násilím. Jeden z jeho hradov zachraňujú a rekonštruujú už desiaty rok nadšenci zo Združenia hradu Bystrica. Práve v týchto dňoch im končí jubilejná sezóna, ktorá bola aj v tomto roku nabitá množstvom reštauračných prác na hrade, záchranou zrútených múrov i archeologických nálezov. Pomáhali im aj nezamestnaní.
Hrad s deväťmetrovými múrmi
Ak ste dodnes váhali s návštevou malebného Považského hradu, ktorý pohľadom na vysoké bralo neminiete ani počas jazdy po diaľnici v blízkosti Považskej Bystrice, tak neváhajte.
Na Lietavskom hrade Matúša Čáka Trenčianskeho v láske veľmi nemajú Čítajte Zabočte do neďalekého Považského Podhradia, auto zaparkujte pri kaštieli, ktorý je dnes v súkromných rukách, a vydajte sa na krátku prechádzku do strmého kopca.
Na jej konci vás čaká čoraz upravenejšia ruina Považského hradu. V najslávnejších časoch tu hradný múr dosahoval do výšky až deviatich metrov a jeho hrúbka v najširších častiach merala neuveriteľných 190 centimetrov.
Určite vás očarí aj skvelý výhľad z hradu na Veľký a Malý Manín, početné vodné toky a plochy, nekonečnú diaľnicu i celé okolie, ktoré uvidíte z nadmorskej výšky 497 metrov nad morom. Hrad bol totiž postavený na takmer nedobytnom brale strmého kopca. A ak budete mať šťastie, narazíte aj na jeho novodobých záchrancov zo Združenia hradu Bystrica.
Tí aj v dnešných dňoch kompletizujú archeologické nálezy a robia posledné práce nielen na sprístupnenom nádvorí sympatického hradu.
Hrad vlastnil Matúš Čák i slovenskí turisti
Hoci Matúšovi Čákovi Trenčianskemu sa „zacnelo“ po hrade až na začiatku 14. storočia, dnes už neoveriteľné informácie tvrdia, že Považský hrad bol vybudovaný už v roku 1128.
„Najstaršia písomná zmienka o Považskom hrade pochádza však až z roku 1316. V nej sa uvádza hrad pod názvom Bestruche – Bystrica. Stal sa vtedy strediskom jednej z dŕžav Matúša Čáka Trenčianskeho. V tomto období sa tu zmocnil násilím tunajších kráľovských majetkov,“ uviedol reštaurátor Peter Záhora, člen Združenia hradu Bystrica. Až po Čákovej smrti v roku 1321 sa hrad vrátil do kráľovských rúk. Provincia Bestruche sa stala strediskom menšieho komitátu, ktorý sa oddelil od Trenčianskej župy.
Ťahákom výstavy na Trenčianskom hrade je pojazdná železničná trať Čítajte A že aj po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho bol o Považský hrad obrovský záujem, dokazujú niektoré mená jeho ďalších majiteľov. Hrad Bystrica bol načas aj v rukách Ctibora z Beckova a jeho syna, kráľovnej Barbory, kráľovnej Alžbety či boháčov z rodu Podmanickovcov a Balašovcov, halíčskeho palatína, kráľovskej komory či veľkoobchodníka s drevom.
Od roku 1933 boli jeho majitelia už prozaickejší. „Od roku 1933 bol hrad majetkom Zväzu slovenských turistov, od ktorých tento hrad v roku 2007 kúpou získalo mesto Považská Bystrica,“ prezradil Záhora.
Lúpenie, pustošenie i obrovský požiar
Aj z tejto hradnej pýchy, ktorá je začlenená medzi Sedem divov Trenčianskeho kraja, sa po stovkách rokov od jej vzniku stala nakoniec ruina v de-zolátnom stave prerastená hustými náletovými drevinami. Lúpežné výboje, dobytie a poškodenie hradu cisárskou armádou počas Vešeléniho povstania, ďalšie poškodzovanie počas Tököliho povstania urobili svoje, tak, ako aj viaceré požiare.
Napriek tomu, že bol hrad vždy obnovený, stratil po výstavbe druhého kaštieľa na úpätí kopca svoj význam a začal definitívne chátrať. Hrad prežil aj pustošenie v roku 1698. Matej Bel uvádza, že v rokoch 1737 – 1740 bol ešte zachovaný. V roku 1769 sa už uvádza iba ako zrúcanina stojaca na vysokej skale, ktorá v tom čase mala byť už deväť rokov opustená.
„Keď sme začali v roku 2008 hrad obnovovať, bola to úplná ruina, ktorej sa nik nechytil. Bolo to tak zarastené náletovými drevinami, že sa nedalo ani prejsť. Hoci snahy o obnovu hradu ožili už v tridsiatych, neskôr v sedemdesiatych rokoch i deväťdesiatych rokoch minulého storočia, naplno sa jeho záchrana rozbehla až vznikom nášho občianskeho združenia,“ pokračoval jeho člen Peter Záhora.
Hrad rekonštruujú už desať rokov
Pred príchodom hradných záchranárov zo Združenia hradu Bystrica hrozilo už pred rokom 2008 zrútenie mnohých častí hradu do priestorov stoviek metrov pod ním. Niektoré časti hradu naháňajú husiu kožu dodnes.
Počas prvých rokov sa činnosť združenia sústredila na drobné murárske zásahy pri oprave kaverien južného krídla, úpravu terénu na chodníkoch a na odstraňovanie náletových drevín na hrade a v jeho okolí.
Na Čachtickom hrade straší. Zo žalára vychádza biela hmla Čítajte Už v roku 2009 sa vrhli na rekonštrukciu severného obytného krídla, o dva roky neskôr sa práce presunuli na objekt veže na západnej strane. Postupne neskôr pracovali na bránovej bašte, domurovali kavernu v severnom krídle, obnovili niekoľko zaniknutých strieľní, osadzovali chýbajúce konzoly, konzervovali deliace priečky jednotlivých miestností, reštaurovali pasparty okien, osadzovali trámy ochodzí a stropov.
„V tomto roku sme reštaurovali západnú stenu severného obytného krídla. Tú sme dokončili. Potom sme pokračovali stenou južného obytného krídla. Tá už je hotová tiež. Rekonštruovali sme aj portál bránovej bašty,“ tešil sa Záhora.
Našli tu aj malé delo
Aj v tomto roku nechýbali na hrade archeologické výskumy a zaujímavé nálezy. Nadšenci zo združenia sa zamerali na priestory, ktoré boli zasypané až do úrovne klenby.
„Našli sme množstvo častí z keramiky i zaujímavé kamenné články. Prevažovala ale keramika, ktorú v súčasnosti inventarizujem,“ potvrdil mladý reštaurátor z Považskej Bystrice. Priestory Považského hradu boli na archeologické nálezy bohaté už v minulosti.
Na hradnom kopci sa našlo aj niekoľko kovových predmetov z obdobia stredoveku i novoveku, medzi nimi klince, kladivko i olovená guľka. Už v roku 1975 tu objavil archeológ Ondrej Šeďo kúsok stredovekého bezfarebného skla, ktorý bol ozdobený pletencom z bieleho vlákna.
„V roku 2012 sa v bránovej bašte okrem kamenného ostenia portálu s padacím mostom našlo aj krátke delo s dĺžkou 40 centimetrov a s kalibrom približne päť centimetrov,“ podotkol člen združenia Peter Záhora, ktorý v priestoroch hradu realizoval v minulosti praktickú časť svojej diplomovej práce v obore reštaurátorstvo.
Pri rekonštrukcii používajú pôvodné materiály
Združenie hradu Bystrica tvorí v súčasnosti takmer dvadsať aktívnych členov. Pozoruhodné je, že pri záchrane hradu využívajú materiály, ktoré sú rovnaké ako materiály použité na výstavbu pôvodného hradu alebo sú s nimi kompatabilné.
Kaštiele Ostrolúckych rozprávať nevedia. O láske Štúra sa už nedozvieme Čítajte „Kameň sa získava archeologickým výskumom zo zrútených konštrukcií hradu. Malta sa pripravuje priamo na zrúcanine. Vápno sme pri prácach používali vo forme kusového a neskôr už iba mletého nehaseného. Hasíme ho už priamo na hrade,“ uviedli v pozoruhodnej publikácii Zachráňme hrady tvorcovia kapitoly Považský hrad po desiatich rokoch konzervácie Miroslav Tichý, Marika Zábojníková a Peter Záhora.
Na začiatku záchranári pracovali s čisto vápennou maltou, neskôr ju nadstavovali dreveným uhlím, tehlovou drťou a metakaolínom. Dnes používajú už iba metakaolín.
„V nasledujúcich rokoch chceme postupne konzervovať stavebné konštrukcie jednotlivých zachovaných objektov hradu na južnej a západnej strane,“ skonštatoval Záhora.
Na hrade pracovalo aj pätnásť nezamestnaných
Záchranári zo Združenia hradu Bystrica v novembri ukončia svoju desiatu pracovnú sezónu. Od marca tohto roku im v rámci národného projektu Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva pomáhajú aj ľudia bez práce.
Tento projekt by mal až do konca februára 2021 fungovať s podporou Európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu Ľudské zdroje. Projekt sa úspešne rozbehol v Trenčianskom, Trnavskom, Prešovskom, Žilinskom, Nitrianskom, Banskobystrickom i Košickom kraji.
„V tomto roku tu pracovalo približne pätnásť nezamestnaných. Murárska sezóna je viac-menej ukončená. To, čo bolo naplánované, sme stihli urobiť. V novembri už budeme predovšetkým upratovať,“ dodal reštaurátor Peter Záhora. Záchrana hradu funguje najmä vďaka dotácii z Ministerstva kultúry SR.
Ďalším veľkým zdrojom financií a podporovateľom rekonštrukcie je mesto Považská Bystrica, ktoré hrad už jedenásť rokov vlastní. Finančný zisk „z dvoch percent“ pomáha pri obnove hradu menším dielom tiež.
