TRENČÍN. Aký kroj, tak sa stroj. Taký je názov novej výstavy v priestoroch kasární Trenčianskeho hradu, ktorá až do konca augusta ponúkne návštevníkom pohľad na tradičné odievanie v období medzi dvoma svetovými vojnami.
Autori výstavy chcú exponátmi upozorniť na krojové bohatstvo stredného Považia a to najmä južnej časti bývalej historickej Trenčianskej župy.
Kroj zaujal aj maliarov
Autormi výstavy sú etnograf Martin Malo a historička umenia Veronika Ďurejová. Exponáty sú zo zbierok Trenčianskeho múzea v Trenčíne, Galérie Miloša Alexandra Bazovského a Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi.
Výstava Aeronautica poodhalí genialitu slávneho vynálezcu Leonarda da Vinciho Čítajte „Vystavené kroje pochádzajú z južnej časti bývalej Trenčianskej župy, ktorá sa delí na oblasť trenčianskeho a bošáckeho kroja. Oblasť trenčianskeho sa navyše rozdeľuje na viaceré podoblasti, máme tak vystavené kroje z Dolnej Súče, Omšenia, Trenčianskej Turnej, Dubodiela a Trenčianskej Teplej, ako najvýraznejší kroj oblasti,“ vysvetlil Malo.
Výstava okrem krojov prezentovaných na figurínach ponúka aj umenie v podobe obrazov s tematikou ľudového odevu v regióne.
Podľa Veroniky Ďurejovej v trenčianskej oblasti pôsobilo viacero významných výtvarníkov, ktorí vo svojej tvorbe zachytili špecifickosť tunajšieho kroja.
Za najaktívnejšiu maliarku označila Trenčiansku rodáčku Irenu Slavinskú či Štefana Straku, rodáka z Trenčianskej Teplej.
„Častým námetom boli jednoduchí obyvatelia rodnej obce v tradičnom teplianskom kroji. Asi najväčším lákadlom výstavy je obraz od Jozefa Ilečka Dievča v teplanskom kroji. Ten tvoril pod vplyvom ľudových krás a zachytával najmä figurálne motívy zo slovenského vidieka, maľoval celé série krojovaných ženských hláv a postáv,“ povedala Ďurejová.
Hrad prebudoval Stibor zo Stiboríc na honosné sídlo Čítajte Návštevníci v kasárňach hradu nájdu aj keramické sošky od Ignáca Bizmayera. Národného umelca a keramikára zaujala krása bošáckeho kroja a v roku 1983 vytvoril párovú figurálnu keramiku. Tá zachytáva podoby mužského a ženského kroja tejto oblasti.
Slovenské kroje sa navzájom líšili aj v medzivojnovom období, južná oblasť Trenčianskej župy bola pre ľudový odev špecifická.
Tepliansky kroj je známy bohatou výšivkou
„Kroje sa líšili strihom súčiastok, materiálom i tým, že v okolí Trenčína bola krajina pomerne hornatá, takže väčšina krojov je z domáceho materiálu. Vyskytuje sa tu aj typ nížinného ľudového odevu. Na výstave so zhruba 40 krojmi a súčasťami máme domácke kroje i tie slávnostnejšie,“ povedal etnograf Trenčianskeho múzea Martin Malo.
Ako najvýraznejší kroj možno označiť ľudový odev z Trenčianskej Teplej.
„Známy je vďaka bohatej výšivke na rukávcoch a na zásterách. Výšivka technikou výrezu je na pohľad honosná a vzory pávov, kohútov, jeleňov či sŕdc pripomínajú staré výšivky z obdobia renesancie,“ podotkol Malo s tým, že ide o druh prenosu vzorov zo šľachtického prostredia do ľudového.
Návštevníkov zaujme aj dolnosúčanský kroj, ktorého vplyv siahal v minulosti až k oblasti Bolešova. Ľahko rozpoznateľný je miniatúrnymi mužskými širákmi či pletenými papučami.
