TRENČÍN. V minulosti bojovali so stredovekou inkvizíciou a často ako prvé končili v ohni na hranici. Upaľovali ich v rámci „honu na bosorky“. Ani dnes to nemajú ľahké. Nové nariadenia Európskej únie i farmaceutická lobby ostro kontrastujú s tradičnými bylinkárkami, ktoré liečivú chémiu odporúčať nikdy nebudú. Napriek modernej dobe prežili rok 2000. Chodia po pláňach, lúkach, lesoch i pasienkoch a hľadajú byliny, ktoré majú zachrániť zdravie. Viacerí im neveria, iní na ich rady nedajú dopustiť.
Bylinkárka Katarína Edita Polomská-Černotová prišla medzi priaznivcov alternatívnej medicíny s novou knihou. Členka Klubu zberateľov a pestovateľov liečivých rastlín Veronica v Trenčíne napísala knihu Dar zdravia od bylinkárky Kataríny. Ponúka v nej rady a recepty na 129 chorôb.
Liečivé byliny hľadala už ako trojročná
Katarínu Editu Polomskú-Černotovú priviedla k bylinkárstvu jej stará mama. „Narodila som sa v horehronskej dedinke Polomka. S babičkou som chodila na lúku už ako trojročná. Bývali sme v lese a aj moje deti poznali bylinky už odmalička,“ usmiala sa známa bylinkárka.
Aj ona patrí k bylinkárkam, ktoré majú svoje osvedčené miesta vo všetkých kútoch republiky na jednotlivé liečivé rastliny. Cestuje po celom Slovensku a na presných miestach hľadá každý rok bylinky, ktoré majú zlepšiť či zachrániť ľudské zdravie. „Veľa byliniek rastie na Liptove, na imelo chodievam zase na Gemer ku Rožňave. Cesnak medvedí chodím zbierať až na východ Slovenska,“ prezradila.
Pre každú z bylinkárok sú ich „zaručené“ miesta s tajným bohatstvom. Strážia si ich ako oko v hlave. „Zlatobyľ mi v tomto roku na mojom osvedčenom mieste pokosili. Pritom je to rastlina, ktorej výskyt je slabý. Tak som musela hľadať nové miesta,“ pokračovala Katarína Edita.
Najsilnejšia zbraň bylinkárov – kapucínka
Niektoré z liečivých bylín sú už na definitívnom ústupe. Zo slovenskej fauny možno navždy vymiznú. „Veľké problémy majú skoro všetky horce, ktoré ľudia nerozumne kántria a vykopávajú celé korene. Existujú aj horce, ktoré liečia naozaj vynikajúco. Ale ich korene sa nesmú vykopávať,“ podotkla bylinkárka.
Najsilnejšou zbraňou ľudových liečiteľov je dodnes kapucínka. To je doslova rastlinné antibiotikum. „Treba ju brať aspoň dva mesiace. Vylieči aj chronické zápaly močových ciest. Treba ju vedieť ale dobre nadávkovať. Zabíja aj stafylokoky, streptokoky,“ prízvukovala členka občianskeho združenia Veronica v Trenčíne.
Bylinkárka Katarína Edita nedá dopustiť ani na cesnak medvedí. Podľa jej slov je schopný zdolať až päťsto druhov stafylokokov a streptokokov. „Nemal by mu odolať ani strojca žalúdočných problémov Helikobakter pylori. Pritom dnes ho má veľa ľudí a lekári predpisujú tri – štyri antibiotiká. Mala som prípady, že práve cesnak medvedí zabral najlepšie,“ povedala.
Dvestoročné recepty, ktoré vám pomôžu
V knihe Dar zdravia ponúka bylinkárka rady na liečbu 129 chorôb. Je to prvý diel encyklopedickej publikácie. Tí, čo veria v zázračný svet liečivých rastlín, majú šancu liečiť svoje konkrétne choroby hneď niekoľkými spôsobmi. Ostatní to môžu aspoň vyskúšať.
„Na knižke som pracovala vyše desať rokov. Sú v nej sto až dvestoročné recepty z rôznych krajín z ľudovej medicíny. Nechýbajú v nej ani recepty od najlepších liečiteľov z Ruska, Ukrajiny, Nemecka, Česka,“ pokračovala. Zberateľka liečivých rastlín do knihy zaradila aj recept od Juraja Fándlyho z roku 1793, skvelý je aj borievkový recept spred dvesto rokov.
Mnohé z receptov objavila pani Polomská-Černotová aj v kláštoroch, ktoré osobne navštívila. „Slovensko bolo v minulosti silnou bylinkárskou krajinou. Veď sme mali botanika Jozefa Ľudovíta Holubyho. V roku 1793 vyšla farárovi v Naháči pri Trnave Jurajovi Fándlymu kniha Zelinkár o liečení bylinami. Teraz je to už na Slovensku slabšie,“ potvrdila Polomská-Černotová.
Stovky receptov na všetky choroby
A čo dnes ľudí najviac trápi? „Veľmi veľa ľudí za mnou chodí s problémami pohybového aparátu i s chronickými zápalmi močových ciest. Z kožných ochorení ľudí veľmi kvári psoriáza. Páni za mnou chodia s problémami s prostatou, dámy s typicky ženskými chorobami,“ prezradila. Neobídu ju ani muži, ktorých trápi potencia. Priznajú sa a chcú pomôcť.
„Berú ma ako lekárku, chcú poradiť. Tak im vždy odporučím rakytníkový olej. Čo je nabité vitamínmi a stopovými prvkami, tak to musí pomôcť,“ prízvukovala. V knihe ponúka aj recepty na liečbu žlčníka, dýchacích ciest, hlasiviek i depresií.
Čitatelia s nespavosťou, nevoľnosťou, hučaním v ušiach, cukrovkou, čiernym, kašľom, ale aj s plesňami, obezitou, hemoroidmi, astmou i rôznymi alergiami možno nájdu po vyskúšaní receptov novú cestu. Čaj z medovky či tinktúra z ľubovníka im možno pomôže s námesačnosťou. Natieranie nosu majoránkovou masťou či strúčky cesnaku v nose zabalené do vaty im zlikvidujú nádchu. V knihe sú recepty doslova na všetky choroby. Vážne i tie, ktoré váš život neohrozia.
Príroda chce ľuďom pomáhať
Bylinkárskymi veľmocami boli vždy Rusko a Ukrajina. „V minulosti nemali ľudia lieky a mnohí ani financie na ne. Tak sa museli liečiť tým, čo bolo v prírode. Potom sa to už tradovalo,“ pokračovala.
Dnes sú v popredí aj Česi. Skvelý bol najznámejší český bylinkár Josef Antonín Zentrich, ktorý zomrel v roku 2012. Zomrel už aj bylinkár Jenča. Ostávajú po nich navždy aspoň liečivé recepty. „Vydali strašne veľa kníh a každá je poklad,“ povedala ich nasledovníčka.
Najväčšiu radosť má vtedy, keď ju o radu prídu požiadať mladí ľudia alebo prejavia záujem o liečiteľskú tematiku. Vtedy je im Katarína Edita ochotná rozprávať celé hodiny. Je rada, keď môže mladej generácii odovzdať svoje dlhoročné skúsenosti liečiteľské poklady. „Narodila som sa na túto zem preto, aby som šírila liečiteľské a bylinkárske myšlienky. Bylinkárstvo prežije každú dobu. Príroda je najväčšia sila, keď príroda bude chcieť, určite pomôže,“ vyznala sa.
Bylinkárky ľahkú pozíciu nemajú
V minulosti ich považovali za bosorky, jednoduchú situáciu nemali bylinkárky mnohokrát ani počas dôb socializmu. Mnohí ich dodnes považujú za šarlatánky. Nevyhýbajú sa im ani povery. Dobré, i tie, menej priaznivé. Katarína Edita Polomská-Černotová vyjadrila svoj názor aj na dnešnú dobu.
„Farmaceutické firmy jednoducho nepustia. Biznis a obchod je v liečivách naozaj veľmi cítiť. Bylinkárky to nemajú ľahké ani dnes,“ podotkla. Podľa jej slov aj niektoré nariadenia Európskej únie im prácu príliš nezjednodušujú. Skôr naopak. „Pripravím čaj a nesmiem napísať, na čo sa presne používa a čo lieči. To je nonsens,“ hnevá sa žena, ktorá je presvedčená, že liečivými bylinami sa dá vyliečiť všetko. Umenie je však nájsť tú presnú rastlinu. „Na každú chorobu existuje bylinka. Nie vždy sa ju podarí trafiť na prvýkrát. Aj v mojej knihe je na každú chorobu 5 až 25 receptov. Čo je dobré Marke, nemusí byť ale dobré Zuzke. Nezaberie jedno, zaberie druhé. Nič sa tak nepokazí,“ dodala na záver.